close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Môj príbeh, časť druhá

3. října 2012 v 7:10 | Škorica |  O mne
O pár týždňov oslavovala svoje osemnáste narodeniny....Na to obdobie spomína rada. Bolo to asi najšťastnejšie obdobie v jej doposiaľ krátkom živote, a aj posledné naozaj šťastné obdobie. To našťastie ešte netušila....Celý víkend pretancovala na diskotéke, s kopou kamarátok, boli na byte, na koncerte, ožrali sa ako sa patrí, nafotili kopec fotiek, spoznala nových ľudí, nič jej nechýbalo...Nechápem, ako mohla ten víkend zvládnuť, málo jesť, ráno cvičiť, a do rána sa baviť, zase ráno vstať, cvičiť, málo jesť....Proste to bola pre ňu samozrejmosť, neriešila to, proste..musela. Po tomto víkende si myslela že jej nič nechýba, že si nezaslúži žiť taký dokonalý život...Celý čas jej všetci ľudia čo ju dlho nevideli hovorili, ako jej to pristane, že aká je chudunká, zo srandy nech priberie a tak...A ona lietala v oblakoch...
Čas ale ďalej ubiehal, narodeniny už boli minulosť, a postupne prišli prvé komentáre typu - počuj ty priber, ješ vôbec niečo?, ach áno, to je tá naša anorektická spolužiačka....Triedna jej dokonca dookola opakovala, že vyzerá hrozne...
S frajerom sa už iba hádala,naňho jej už neostával čas. Musela predsa cvičiť, učiť sa do školy a plánovať si jedálničky! To on bohužiaľ netušil, nechápal čo sa deje.Nechápal jej zamyslené, neprítomné pohľady, ktoré nahradili lásku v jej očiach....A tak to prišlo, rozchod, ktorý obaja očakávali...Áno, pustila k vode najkrajšieho chalana v ročníku, ktorý ju miloval najviac na svete a s ktorým zažila prenádherný jeden rok...Keď sa rozchádzali, plakal jej v objatí, a ona ho milým hlasom utešovala, že to tak bude lepšie a tvárila sa veľmi smutne, že ju to strašne bolí. Vždy bola dobrá herečka. Ale vo vnútri cítila...teda, necítila nič. Také zvláštne prázdno.
Od tej doby chodila po uliciach so zadumaným pohľadom, rozmýšľala už viac menej iba o jedle, ako by sa dalo ešte schudnúť a tak.Koľko bude kedy cvičiť, plánovala si každú minútu každého dňa....Nikdy ju nenapadlo že fakt je anorektička.Veď anorektičky predsa nejedia! A ona jedla, aj keď menej, ale jedla každý deň...Zase tá naivita.
Všetci si mysleli že je taká kôli tomu rozchodu. Ona si vôbec neuvedomila že sa nejak zmenila...Až keď raz v škole niečo vtipné rozoberali tak sa schuti zasmiala, a spolužiačka jej povedala: "Asi po mediaci ťa vidím smiať sa! Už som si myslela, že sa nám stratilo tvoje staré, veselé ja!" Ona sa iba pousmiala, nič na to nepovedala, vedela svoje. To staré už bolo dávno stratené, už tu bolo nové, temné ja, ktoré neprepustilo to svetlo veselého dievčatka...
Napokon prišli konečne vytúžené prázdniny. Doma si ešte stále nič nevšimli - výhoda egoistických rodičov. Konečne čas na kopec cvičenia a vymýšľania receptov, tešila sa na tie prázdniny ako nikdy! Mala svoj plán pekne vymyslený. Bude jesť len toľko, koľko v ten deň spáli, ani o gram viac! A tak sa stalo, zjedla cez deň 600kcal? Cvičila 600kcal..jednoduchá matika...Váhu doma nemali, takže nemala šajnu koľko asi tak váži, ani ju to nejak nezaujímalo.
Hneď prvý týždeň išli ku kamarátovi na byt....Bolo asi 11 hodín večer, už toho dosť popili, aj pojdedli - ona, samozrejme iba trochu ovocia a asi 10 chipsov, a asi liter kofoly bez cukru. Už už odchádzali von, že idú tancovať na diskotéku - inak, od svojich spomínaných narodenín nikde nebola - keď zbadala u nich na chodbe váhu. Prišla neznesiteľná túžba sa odvážiť. A práve vtedy sa všetci už mierne podnapitý začali len tak zo srandy vážiť, porovnávať sa, doberať sa...Ako posledná išla ona...Nevedela čo má čakať, proste si stúpla na váhu a nechala to na osud, ale vedela že to bude málo...
Keď to číslo zbadali ostatní, tak nevraveli nič iba uááu, ty brďo! Počuj ty si najchudšie dievča planéty!!! Ale keďže boli opitý, len srandovali, zobrali ju na ruky a bláznili sa s ňou....ale ona si to číslo zapametala do konca svojho života. Bolo tam 35 kilogramov. Rýchlo si zrátala, že ešte mala na sebe nohavice a sveter, vypila asi 2 litre vody a ešte aj jedla....
Mohla mať tak čistých 33 kilogramov...Striedavo ju ovaľovali záchvaty radosti a strachu.
Vtedy si prvý krát uvedomila, že asi nie je v poiadku.

To be continued....
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Aký je tvoj denný príjem? - v kcal...

Menej ako 300 19.1% (18)
300 kcal 3.2% (3)
400 - 500 kcal 8.5% (8)
500 - 700 kcal 9.6% (9)
700 - 1000 kcal 24.5% (23)
Viac ako 1000 35.1% (33)

Komentáře

1 Bí waldorf Bí waldorf | Web | 3. října 2012 v 7:23 | Reagovat

4.článek ze zhora na mém blogu a tam máš ty BoP Cardio cvičení:)
Teď nemám čas to číst, ale večer si k tomu v klidu sednu:*

2 versul versul | Web | 3. října 2012 v 7:57 | Reagovat

Ahoj Škorička, je to smutný príbeh. Takto nejako sme začali všetky- diétka, neustála kontrola, cvičenie, až sa človek zmení na nepoznanie a ráta len kcal, cvičí a plánuje jedlo. Ale musíme ísť na to už len zdravo, ok? :)

3 Kikina Kikina | Web | 3. října 2012 v 9:53 | Reagovat

aa!! zlato piš!! Miluju tvůj příběh! :)) 8-)

4 Sporty M. Sporty M. | 3. října 2012 v 13:21 | Reagovat

díky za důvěru, taky jsem zvědavá, ale i trošku nejistá :) opět musím pochválit tvůj styl psaní i přesto, že článek je samozřejmě smutný... moc ráda o tobě čtu...

5 Bí Waldorf Bí Waldorf | Web | 3. října 2012 v 21:10 | Reagovat

Chceš vědět, co jsem všechno snědla? tatranku, margot, ořechy v čokoládě, slané tyčinky :(((((((

6 Ellie Ellie | Web | 3. října 2012 v 21:11 | Reagovat

běhá mi mráz po zádech, když to čtu..
a ano, je to hrozné. vlasy sem neměla nijak superdlouhý, sahaly sotva tak k prsům. a teď.. sotva stačí k ramenům.. sem z toh fakt zoufalá..
i tobě doufám, že se zlepší nálada:)

7 Mili Mili | Web | 3. října 2012 v 21:31 | Reagovat

Pane jo! přečetla jsem to jedním dechem, je to krásně(a smutně) popsané...ty pocity znám před osmi lety jsem si poležela skoro tři měsíce v nemocnici i na jednotce intenzivní péče s touto nemocí...Držím palce ať je jednou všechno zase v pořádku

8 Bí Waldorf Bí Waldorf | Web | 3. října 2012 v 22:49 | Reagovat

Tvůj komentář mě strašně potěšil a zvedl náladu. Máš pravdu, musím bojovat dále a hodit to za hlavu! Díky ♥

9 claire claire | Web | 4. října 2012 v 7:03 | Reagovat

jo no, je to těžký se dokopat, dneska jsem se na to třeba vykašlala :// :D
nádherně píšeš, těším se na pokračování a musím říct, že je to neuvěřitelný, jak člověk nad tím rychle ztratí kontrolu/

10 Marla Marla | Web | 4. října 2012 v 12:20 | Reagovat

krásně píšeš♥ hrozně mě zajímá co bude dál :)
ten pořad dávají na prima family ve všední dny od osmi vecer :)

11 Cassie Cassie | Web | 4. října 2012 v 15:40 | Reagovat

Ahoj kočko, z toho příběhu mě docela mrazí. Snad jsi se z toho dostala, protože 33 kilo je opravdu málo :( Jinak ale píšeš moc hezky, buď silná :)

12 ambrozália ambrozália | Web | 10. října 2012 v 18:02 | Reagovat

wow, mám z toho zimomriavky

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama